Oficiálne mávam takýmto nociam!
Keď som si v nedeľu večer pripravila tri kopy papierov, učebníc, kníh a zošitov, ktoré som mala v pláne si aspoň prečítať počas akademického týždňa, ani by mi nenapadlo, že by som sa v stredu o pol štvrtej prechádzala po izbe, čítala si posledné stránky a zbesilo listovala v piatich zakladačoch naraz. Teda… Tušenie, že sa asi veľmi nevyspím, som, popravde, prijala ako fakt hneď v pondelok ráno, keď som sedela za stolom, hľadala systém, záchytný bod, kde by som mohla začať a zostavovala pomyselný rebríček priority učív.
Prekvapilo, keď som zhasla lampu a cez roletu bolo vidieť jasnú svetlú oblohu. Malo to čaro bežať sa pozrieť na opačnú stranu, ako to vyzerá tam, ísť späť pre foťák, ísť na balkón, vrátiť sa pre papuče a župan a vrátiť sa na balkón, pretože východy slnka o piatej majú svoje kúzlo.
