Čas dovolil vybrať bajk a posledný májový deň sa ísť niekam previezť. Počasie sa ešte úplne letne neblázni(lo) – veď má ešte pár týždňov, no jasná obloha bez mráčika len ťažko udrží niekoho doma.
Zamierili sme našim obvyklým smerom a obľúbenými cestičkami. A neskôr niektorými cestičkami, ktorých stupeň obtiažnosti prechodu bol prekvapivo až príliš vyšší ako obvykle – a rovnako vyšší ako tá nepokosená tráva, žihľava a niečo s malinkými tŕnikmi.
Potom to už stálo za to – slnkom poprepletané koruny stromov za to stoja vždy.
